ÚVOD V čom je fyzika užitočná 1. Dopĺňané slová: 1. PLYNNÉ, 2. TEPLOMER, 3. PRÍLIVU, 4. ŽIAROVKA (môže aj ŽIARIVKA), 5. SLNKO, 6. ĽAD, 7. ALBERT Riešenie tajničky: PRÍRODA. 2. žiarovka, auto, padák, telefón, žeriav, čerpadlo ... 3. sušič vlasov - využíva elektrickú energiu a premieňa ju na pohybovú energiu malého ventilátora a teplo, ktoré vytvára zvinutý drôt (z materiálu, ktorý zle vedie el. prúd), ktorým prechádza elektrický prúd auto - využíva energiu, ktorá vzniká spaľovaním paliva a premieňa ju na pohybovú energiu veterná elektráreň - využíva energiu vetra (prúdiaceho vzduchu) a premieňa ju na elektrickú energiu 4. dúha - jav, ktorý pozorujeme na oblohe keď prší a spoza nášho chrbta svieti slnko fázy Mesiaca - rôzne časti Mesiaca pozorované na oblohe pri pohybe Mesiaca okolo Zeme pohyby morskej vody (príliv a odliv) - vznikajú v dôsledku príťažlivosti Mesiaca a otáčania Zeme Čo sa budeme učiť 1. minca, kamienok, med - klesnú na dno pohára, potápajú sa korok - pláva na hladine vody olej - vytvorí vrstvu, ktorá pláva na hladine vody 2. Pri ponáraní fľaše bez dna do vody v nádobe je vzduch z fľaše vytláčaný do balónika a ten sa postupne nafukuje. 3. a) tvar striekačky b) tvar striekačky c) voda sa nedá stlačiť d) vzduch v striekačke sa stlačil (jeho objem sa zmenšil) e) vzduch v striekačke sa rozpína a piest sa vráti do polohy pred stlačením 1
  VOD V   om je fyzika u  ito  n   1.   Dop    an   slov      1. PLYNN  , 2. TEPLOMER, 3. PR  LIVU, 4.   IAROVKA      m   ...
I. VLASTNOSTI KVAPALÍN A PLYNOV Všeobecne o látkach a telesách 1. 2. plynné látky: vzduch (atmosféra) kvapalné látky: morská voda, riečna voda pevné látky: kov, z ktorého je loď, materiál, z ktorého sú balóny plynné telesá: vzduch uzavretý vo vnútri lode, vzduch v balónoch Pevné skupenstvo Látka železo, sklo Kvapalné skupenstvo mlieko, čaj Plynné skupenstvo 3. 4. Teleso taška, skúmavka, auto džús v škatuli, voda vo váze, ocot vo fľaši vzduch v triede samostatná práca kvapalné telesá oxid uličitý v sifónovej bombe džús malinovka vo flaši hélium v balóne vzduch v triede plyny kakao v šálke kvapka kyslík vodík minerálka nafta v kanistri výpary benzínu ropa benzín v nádrži džús v škatuli oxid uhličitý neón v žiarovke slza svietiplyn dusík lieh voda v skúmavke KONIEC mlieko vzduchová bublina olej Vynechané políčka označujú kvapalné látky a plynné telesá. 2 voda zemný plyn v bombe
I.  VLASTNOSTI KVAPAL  N A PLYNOV  V  eobecne o l  tkach a teles  ch         1.    2.  plynn   l  tky  vzduch  atmosf  ra ...
Vlastnosti kvapalín 1. a) nie 2. a) kvapalina má tvar nádoby, v ktorej sa nachádza b) kvapaliny nemajú stály tvar, sú tekuté b) nestlačiteľnosť c) áno 3. a) 2 l džúsu b) 1 l malinovky c) deliteľnosť a tekutosť d) e) f) voľná hladina kvapaliny v nádobe je vodorovná 4. Názov zariadenia Príklady, kde zariadenie využívame zdvihák, lis, brzdy auta Hydraulické zariadenie Vlastnosti kvapalín, ktoré v zariadení využívame Obrázok zariadenia (nakresli alebo nalep) nestlačiteľnosť samostatná práca Bublinkové vodováhy určovanie vodorovnej alebo zvislej polohy tekutosť, voľný povrch kvapalín je vodorovný samostatná práca Hadicová vodováha presnejšia, využívaná v stavebníctve tekutosť, voľný povrch kvapalín je vodorovný samostatná práca digitálne a laserové vodováhy Meranie objemu kvapaliny 1. a) 200 l; 2 000 dl d) 400 ml; 0,4 l b) 50 dl; 5 000 ml e) 30 dl; 3 000 ml c) 1,2 l; 1 200 ml f) 0,001 l; 0,01 dl 3
Vlastnosti kvapal  n     1.    a  nie   2.    a  kvapalina m   tvar n  doby, v ktorej sa nach  dza b  kvapaliny nemaj   st...
2. a) 8,5 hl f) 350 ml b) 470 ml g) 5 200 l c) 8 l h) 250 ml d) 4 dl i) 20 l e) 50 hl 3. Obrázok A Stupnica je v Rozsah ml 25 - 150 ml 1 dielik 25 ml V 125 ml B ml 100 - 500 ml 20 ml 500 ml C l 1 - 11 l 1l 10 l D ml 5 - 25 ml 1 ml 20 ml Meradlo odmerný valec odmerný valec odmerný valec odmerný valec Na stupnicu sa pozeráme kolmo. 4. a) 520 dl, 52 000 ml b) 90 l, 90 000 ml c) 3 l, 3 000 ml d) 0,2 l, 2 dl e) 280 l, 280 000 ml f) 780 l, 7 800 dl g) 7,5 dl, 750 ml h) 0,05 l, 50 ml i) 0,2 l, 200 ml j) 1,8 l, 18 dl k) 5 dl, 0,5 l l) 250 ml, 0,25 l a) 2 dl = 0,2 l b) 950 ml = 0,95 l 5. c) 1 l d) 2 dl = 0,2 l e) Miško dodržal pitný režim, lebo počas dňa vypil 2,35 litra tekutín. f) samostatná práca g) samostatná práca 6. a) Nádoba Počet 0,5 dl pohárov, ktoré sa do nádoby zmestili Objem zaujímavého pohára (dl) 4 č. 1 3 č. 2 4 č. 3 2 č. 4 5 č. 5 8 1,5 2 1 2,5 4
   2.    a  8,5 hl   f  350 ml   b  470 ml  g  5 200 l   c  8 l   h  250 ml   d  4 dl   i  20 l  e  50 hl  3.  Obr  zok A ...
b) Počet 0,5 dl pohárov Príslušný objem v ml 0 0 7. 2 l 8. a) 7,2 l b) 2,82 hl 9. samostatná práca 97,05 l 1 50 2 3 4 5 6 7 8 9 10 100 150 200 250 300 350 400 450 500 0,75 l c) 3,406 l d) 5,75 l e) 40,035 l f) 20 689 ml g) 1 235 587 ml Vlastnosti plynov 1. Vznik bublín umožňuje rozpínavosť a deliteľnosť plynov. Vzduch pôsobí na steny bubliny vo všetkých miestach rovnakým tlakom. 2. Platia tvrdenia: b, c, e. Spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalín a plynov 1. zakrúžkovať: stlačiteľnosť, tekutosť, deliteľnosť, rozpínavosť podčiarknuť: stály objem, tekutosť, nestlačiteľnosť, deliteľnosť a) tekutosť, deliteľnosť b) stlačiteľnosť, stály objem, rozpínavosť 2. a) tvar b) stály c) kvapalné 3. b 4. b 5. a) voda b) teleso c) vodováha d) odmerný e) liter f) merateľné g) plyny, rozpínavé h) kolmo i) mililiter j) hekto k) látka l) ľad Tajnička: hydrostatika 5
b   Po  et 0,5 dl poh  rov Pr  slu  n   objem v ml  0 0  7.    2 l   8.    a  7,2 l  b  2,82 hl   9.    samostatn   pr  ca...
Opakovanie 1. podčiarknuť: oxid uhličitý, hélium, dusík, vodná para, vzduch zakrúžkovať: nafta, malinovka, čaj 2. tekutosť, deliteľnosť 3. áno 4. nie 6 5. vodorovná hladina 6. a) ml 7. a) 7,5 dl = 0,75 l 8. A) 20 ml b) 1 ml c) od 5 ml do 25 ml b) 60 l < 6 hl B) 10 ml d) 23 ml c) 330 ml > 3,03 dl C) 950 ml e) od 22,5 ml do 23,5 ml d) 720 ml = 7,2 dl
Opakovanie    1.    pod  iarknu    oxid uhli  it  , h  lium, dus  k, vodn   para, vzduch zakr    kova    nafta, malinovka,...
II. VLASTNOSTI PEVNÝCH LÁTOK A TELIES 1. Vlastnosť krehkosť tvárnosť (plastickosť) tvrdosť nestlačiteľnosť deliteľnosť pružnosť Definícia teleso možno zlomiť alebo ľahko rozbiť teleso z tejto látky má schopnosť prijať tvar, je formovateľné do telesa nemožno urobiť ostrým predmetom hlbšiu ryhu teleso z tejto látky nezmenšuje svoj objem účinkom tlaku teleso sa dá deliť na menšie časti teleso sa po ohnutí, stlačení vráti do pôvodnej podoby 2. telesá: nohavice, nôž, nožnice, okuliare, koľajnica, pero látky: papier, hlina, plast, meď, sklo 3. drevené poleno - pílením, hárok papiera - strihaním, obrázky - samostatná práca 4. samostatná práca 5. Vlastnosť pevnej látky krehkosť tvrdosť pružnosť tvárnosť Látka krieda, sklo oceľ guma plastelína 7
II.  VLASTNOSTI PEVN  CH L  TOK A TELIES 1.     Vlastnos   krehkos   tv  rnos    plastickos    tvrdos   nestla  ite  nos  ...
6. a) Železobetón je betón vystužený oceľovými prútmi (roxor), pletivom, oceľovými profilmi alebo oceľovými lanami. Betón je pevná stavebná látka vytvorená stvrdnutím betónovej zmesi, alebo stavivo vytvorené zmiešaním spojiva, plniva a vody, prípadne ďalších prísad a prímesí, ktoré po stuhnutí nadobúda vlastnosti pevnej látky. Skladá sa zo zmesi cementu, piesku, vody, prísad a prímesí. Železo - oceľové tyče obyčajne kruhového prierezu, ktoré sa vkladajú do betónu, za účelom zvýšenia jeho nosnosti a zlepšenia mechanických vlastností. Betón zosilnený výstužami sa označuje ako železobetón. b) Železobetón sa používa v betónových prefabrikátoch (panely, nosníky) vyrábaných priemyselne, alebo priamo na stavenisku vytvorením oceľovej kostry (zváraním, viazaním) a jej vyliatím betónom. Pre dobré pevnostné charakteristiky musí byť oceľ minimálne pod 5 cm betónu. Oceľ je chránená chemickou reakciou betónu a železa. c) samostatná práca Meranie hmotnosti pevných telies 1. a) 1 000 mg f) 0,015 kg k) 5 000 kg b) 0,001 g g) 0,011 t l) 0,301 t c) 1 000 g h) 0,011 kg d) 10 000 mg i) 1,011 kg e) 3 000 g j) 101 000 g 2. Poradové číslo 1 3 2 4 Teleso stíhačka MiG-29 mobil medveď hnedý mp3 prehrávač 3. a) gram 4. samostatná práca b) 0 - 8 000 g Odhad hmotnosti 15 t 120 g 300 kg 50 g c) 0,1 g Hmotnosť 11 t 110 - 150 g 100 - 360 kg 26 g d) 0,05 g 5. 8 Telesá slon človek jablko kamión lieky múka Typ váh dobytčie váhy osobná váha kuchynské váhy nájazdové váhy analytické váhy kuchynské váhy Rozsah stupnice 0 - 2 000 kg 0 - 200 kg 0 - 5 kg 300 - 10 000 kg 0 - 220 g 0 - 5 kg
6.    a    elezobet  n je bet  n vystu  en   oce  ov  mi pr  tmi  roxor , pletivom, oce  ov  mi   profilmi alebo oce  ov  ...
6. lietadlová loď - t 7. a) 0,075 g e) 7,025 kg 8. samostatná práca 9. samostatná práca 10. samostatná práca cukríky - g batoh - kg b) 5 900 g c) 10,5 kg f) 250 000 mg g) 53 700 kg lieky - mg d) 1,2 kg h) 3 806 kg i) 0,045 6 g 11. b Meranie dĺžky 1. posuvné meradlo, zvinovací meter, krajčírsky meter, skladací meter 2. a) 9 366 000 mm e) 0,002 30 km i) 205 mm 3. a) zvinovací meter b) pravítko 4. 450 mm = 45 cm 50 m = 500 dm 50 cm = 0,5 m 30 dm = 0,003 km 5. jednotky stupnice pravítka: cm; merací rozsah: 0 - 30 cm; 1 dielik = 1 mm; odchýlka merania: 0,5 mm b) 5,3 km f) 5 000 m j) 58 100 m c) 90,8 dm d) 171 cm g) 18,2 dm h) 0,4 km k) 0,000 555 km l) 17 400 mm c) meracie pásmo d) krajčírsky meter 3 km = 3 000 000 mm 6. odhad: 15 cm postup: použijeme šnúrku, ktorou omotáme zápästie a pomocou pravítka zistíme dĺžku použitej šnúrky výsledok: 17 cm 7. samostatná práca; opakované merania robíme preto, aby odchýlka od skutočnej hodnoty bola čo najmenšia 9
6.    lietadlov   lo   - t    7.    a  0,075 g  e  7,025 kg   8.    samostatn   pr  ca  9.    samostatn   pr  ca  10.    s...
8. a) 0,047 m f) 5 600 mm b) 0,551 m c) 19 cm g) 0,072 6 km h) 0,005 m d) 0,010 6 m i) 0,068 km e) 5 130 mm 9. mm 110 82 124 142 56 Meranie objemu pevných telies 1. a) 27 950 dm3 b) 0,529 07 hl e) 54,209 dm3 f) 5 050 l c) 0,000 009 69 m3 d) 437 870 dm3 g) 0,008 74 dm3 h) 678,5 hl i) 163 976 000 dm3 2. odmerný valec: stupnica v ml; rozsah od 5 do 25 ml, 1 dielik = 1 ml V1 = 13 ml; V2 = 23 ml; V = V2 - V1; V = 10 ml 3. samostatná práca 4. hl 60 48 0,72 50 9,3 10 l 6 000 4 800 72 5 000 930 m3 6 4,8 0,072 5 0,93 dm3 6 000 4 800 72 5 000 930 5. samostatná práca 6. a) 123 mm = 12,3 cm 7. 3,5 km; 34 dm; 2,7 m; 120 cm; 0,78 m; 425 mm b) približne 322 km cm3 6 000 000 4 800 000 72 000 5 000 000 930 000 c) 1 932 km ml 6 000 000 4 800 000 72 000 5 000 000 930 000
   8.    a  0,047 m  f  5 600 mm   b  0,551 m  c  19 cm  g  0,072 6 km  h  0,005 m   d  0,010 6 m  i  0,068 km  e  5 130 m...
Spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalných, plynných a pevných látok a telies 1. pevné látky kvapalné látky plynné látky deliteľnosť deliteľnosť deliteľnosť krehkosť tekutosť tekutosť tvrdosť nestlačiteľnosť stlačiteľnosť pružnosť nerozpínavosť rozpínavosť tvárnosť stály objem telies nestály objem telies stály objem telies nestály tvar telies nestály tvar telies vodorovná hladina pružnosť spoločné pre všetky druhy látok: deliteľnosť libela - využíva vodorovnosť hladiny a tekutosť kvapaliny tekutosť kvapaliny - využíva sa v hydraulickom zariadení, v tlmičoch áut 2. plynné teleso v duši bicykla - pružné, tekuté a stlačiteľné 3. samostatná práca Opakovanie 1. Fyzikálna veličina hmotnosť objem Značka fyzikálJednotka nej veličiny m kilogram V kubický meter dĺžka d 2. V = 55 ml 3. a) 25 km = 25 000 m f) 450,45 mg = 0,450 45 g správne: d, e, i 4. samostatná práca meter Značka jednotky kg m3 m Meradlo váhy odmerný valec dĺžkové meradlo b) 28 ml = 0,028 l c) 6 t 12 kg = 6 012 kg g) 23 cm 43 mm = 273 mm h) 65 768 cm3 = 0,065 768 m3 11
Spolo  n   a rozdielne vlastnosti kvapaln  ch, plynn  ch a pevn  ch l  tok a telies 1.   pevn   l  tky   kvapaln   l  tky ...
5. Číslo merania 1 2 3 4 5 Priemerná výška Výška K2 v m. n. m. 8 610,8 8 610,5 8 613,0 8 611,5 8 611,2 8 611,4 6. a) 25 cm; 7. a) m1 = 18 g; m2 = 397 g; m = m2 - m1; m = 379 g b) 1 liter džúsu by vážil 3 . 379 g = 1 137 g b) 2 m; c) 4 stopy; d) 115 cm; e) 150 cm 8. a) A: osobná váha; B: kuchynské váhy; C: rovnoramenné váhy b) samostatná práca III. SPRÁVANIE TELIES V KVAPALINÁCH 1. a) prázdny obal stúpa nahor a pláva na hladine; obal naplnený vodou sa vznáša; obal s kovovými predmetmi sa potápa b) 12
5.      slo merania 1 2 3 4 5 Priemern   v    ka     V    ka K2 v m. n. m. 8 610,8 8 610,5 8 613,0 8 611,5 8 611,2 8 611,4...
2. Polystyrénová kocka pláva na hladine vody. Nad hladinou vyčnieva výrazne väčšia časť kocky ako je pod hladinou. 3. Kotva je z kovu (oceľ) a v kvapaline sa potápa. 4. plávajú: krieda (kým nenasiakne vodou), prázdna škatuľa, drevený valček, plastový obal z cukríka, stolnotenisová loptička, korková zátka vznášajú sa: fľaška naplnená vodou, plastové vrecúško naplnené vodou Vplyv objemu a tvaru telies na ich správanie vo vode 1. Hustota lode je menšia ako hustota vody, lebo vnútorný priestor lode je naplnený vzduchom. 2. názov lode: Oáza morí hmotnosť: 225 000 ton 3 objem: približne 1 500 000 m hĺbka ponoru: 9,3 metra 3. Príklady: ihla, špendlík, minca. Vysvetlenie: povrch rovnej pokojnej hladiny kvapaliny sa správa ako pevná pružná blana. Hustota pevných látok 1. Kovová kocka má väčšiu hmotnosť (na pravej miske váh). 2. Kovová kocka (na ľavej miske váh) má menší objem, lebo kov má väčšiu hustotu ako drevo. 3. Teleso Hustota g 3 Hustota kg3 železo drevo smrekové drevo dubové hliník zlato olovo striebro 7,87 0,64 0,800 2,7 19,3 11,34 10,5 7 870 640 800 2 700 19 300 11 340 10 500 cm m 13
        2.    Polystyr  nov   kocka pl  va na hladine vody. Nad hladinou vy  nieva v  razne v      ia   as   kocky ako je ...
4. 10 g 3 Kalich nie je z čistého striebra, lebo hustota čistého striebra je 10,5 g 3 . cm cm 5. 3,86 g 6. 1 300 kg m3 7. Hmotnosť 5 400 kg Objem 2 m3 210 g 20 cm 1 600 g = 1,6 kg 0,002 m3 8. 2 700 kg3 m g 10,5 cm3 800 kg3 m Látka hliník striebro dubové drevo samostatná práca 9. Závažia musia mať rovnaké objemy, tvar nemusia mať rovnaký. Sú z rovnakej látky, to znamená, že hustota materiálu je rovnaká, hmotnosť je rovnaká, tak aj objem musí byť rovnaký. Na tvare nezáleží, lebo telesá rôznych tvarov môžu mať rovnaký objem, hustota sa nemení. 10. Ak sa dva kilogramové kusy zlata viditeľne líšili svojimi objemami, tak obchodník vedel, že ponúkaný kus zlata nemôže byť pravý. 11. 920 kg3 m kg m3 12. 1 300 13. 0,001 m3 Hustota kvapalín 1. 900 kg3 m 2. 14 3 Hustota samostatná práca
4.  10 g 3 Kalich nie je z   ist  ho striebra, lebo hustota   ist  ho striebra je 10,5 g 3 . cm cm 5.    3,86 g  6.    1 3...
3. Väčšiu hustotu má voda. Hmotnosť vody je väčšia ako hmotnosť oleja. Ich objemy sú rovnaké. Zo vzťahu na výpočet hustoty látky vyplýva, že väčšiu hustotu má voda, lebo jej hmotnosť je väčšia. 4. Kvapalina Hustota g 3 Hustota kg3 destilovaná voda slaná voda olivový olej benzín ortuť kyselina sírová petrolej lieh 0,998 1,025 0,93 0,750 13,5 1,832 0,830 0,789 998 1 025 930 750 13 500 1 832 830 789 cm m 5. 851,1 kg3 m 6. a) hmotnosť v g 500 400 300 200 100 0 7. b) 1 100 200 300 400 500 objem v cm3 g , Janko použil vodu. cm3 Hustota vody v Mŕtvom mori: 1 240 kg . Vierka si odniesla z mora 3,2 dl vody. m3 Objem kvapaliny vytlačenej telesami 1. samostatná práca 2. Hmotnosť vytlačenej vody je 100 g, lebo platí, že hmotnosť plávajúceho telesa je rovnaká ako hmotnosť kvapaliny telesom vytlačenej. 15
3.   V      iu hustotu m   voda. Hmotnos   vody je v      ia ako hmotnos   oleja. Ich objemy   s   rovnak  . Zo vz  ahu na...
3. a) 600 kg b) 0,585 m3 c) 0,585 m3; d) gondola 4. a) 0,44 Ponorená časť s objemom 585 l g cm3 b) Teleso bude plávať, lebo hustota kvapaliny je väčšia ako hustota látky, z ktorej je vyrobené teleso. c) 440 kg m3 Správanie telies v kvapalinách s rôznou hustotou 1. samostatná práca 2. samostatná práca 3. a) 1 618 g b) 2 036 g - rovnaké balenie vody má väčšiu hmotnosť, lebo hustota vody je väčšia ako hustota liehu. 4. b 5. kocka z hliníka: 2,9 g g g ; kocka zo zlata: 19,3 ; kocka z olova: 11,3 3 3 cm cm cm3 Vplyv teploty na hustotu kvapaliny 1. a) Vo väčšej hĺbke sa pohybujú studené prúdy, lebo studená voda má väčšiu hustotu. b) Ochladením voda klesne do väčšej hĺbky. 2. c 16
3.    a  600 kg   b  0,585 m3   c  0,585 m3  d  gondola  4.    a  0,44  Ponoren     as   s objemom 585 l  g cm3       b  T...
3. b 4. a) zmenšila sa 5. samostatná práca b) zväčšil sa Opakovanie 1. a) 0,14 g/cm3 b) Penová loptička bude plávať, lebo má menšiu hustotu ako voda. 2. Hmotnosť Objem Hustota 5 400 kg 2 m3 18,4 g 20 cm3 2 700 kg3 1 600 g = 1,6 kg 0,002 m3 0,920 g 3 m 800 kg3 cm m g 3. a) b) áno c) 2 cm3 V(cm3) 20 10 10 20 30 40 4. a) 6 000 d) 0,5 5. kg m3 g cm3 m(g) g cm3 kg e) 780 3 m b) 1,2 c) 23 000 f) 13,6 kg m3 g cm3 Loď sa ponorila hlbšie v Dunaji, lebo hustota sladkej vody je menšia ako morskej. 17
3.  b 4.    a  zmen  ila sa   5.    samostatn   pr  ca  b  zv      il sa  Opakovanie    1.    a  0,14 g cm3   b  Penov   l...
IV. SPRÁVANIE TELIES V PLYNOCH Hustota plynov 1. a) železná b) drevená c) Drevená kocka má o 224,6 cm3 väčší objem ako železná. d) väčší 2. tabuľka - samostatná práca; a) Ohrievanie zhora: teplá voda s menšou hustotou sa drží v hornej časti skúmavky. Ohrievanie zospodu: zohriata voda stúpa nahor v mase studenej hustejšej vody, ktorá je nad ňou a odovzdáva je teplo. Teplejšia a chladnejšia voda sa tak pri zohrievaní v skúmavke premiešavajú a teplotný rozdiel v hornej a dolnej časti skúmavky je menší. b) stúpa; klesá 3. a) fľaša na stole b) nie c) fľaša v horúcom kúpeli d) oblé steny - zmena tvaru fľaše e) zvýšila sa f) fľaša v studenom kúpeli g) pokrčila a stiahla sa - zmena tvaru h) klesla i) bolo počuť zasyčanie a vzduch prudko unikol von j) nestalo sa to isté, ale bolo počuť zasyčanie, lebo do fľaše bol nasatý vzduch z okolitého prostredia k) fľaša sa vrátila do pôvodného tvaru l) nie Záver: hustota; objem; menšia; väčšiu 18
IV.  SPR  VANIE TELIES V PLYNOCH  Hustota plynov     1.    a    elezn     b  dreven   c  Dreven   kocka m   o 224,6 cm3 v ...
Zemný plyn Vodík Vlhký vzduch Svietiplyn Suchý vzduch Propán Oxid uhoľnatý Oxid uhličitý Neón Metán Kyslík Hélium Dusík Čpavok Argón 4. 0,00074 0,00008 0,00118 0,00052 0,00118 0,00202 0,00114 0,00184 0,00084 0,00066 0,00131 0,001 234 0,00016 5. 0,00114 0,00072 g cm3 0,00164 kg 1,64 0,72 1,14 0,16 1,31 0,66 0,84 1,84 1,14 2,02 1,18 0,52 1,18 0,08 0,74 m3 g cm3 Správanie telies v plynoch 1. oxid uhličitý - má väčšiu hustotu ako vzduch 2. Balón A B C D 3. Plyn teplý vzduch hélium studený vzduch kyslík Ochladením plynu v balóne dochádza k zväčšeniu jeho hustoty a tým aj k jeho klesaniu. 4. a) b) teplota vody vo vykurovacom systéme je asi 50 °C (teplota podlahy má byť maximálne 29 °C) c) teplota vody vo vykurovacom systéme je až do 90 °C d) vyššia teplota vzduchu pri podlahe je pri vykurovaní podlahovom 19
Zemn   plyn  Vod  k  Vlhk   vzduch  Svietiplyn  Such   vzduch  Prop  n  Oxid uho  nat    Oxid uhli  it    Ne  n  Met  n  K...
5. Studený vzduch je dole, lebo má väčšiu hustotu ako teplý. Preto je chlapcom zima na nohy. 6. a) samostatná práca b) Chladiace zariadenie je umiestnené v hornej časti chladničky, lebo chladný vzduch klesá dole a tým ochladzuje celý priestor. Potravinám odoberá teplo, zohrieva sa a stúpa nahor k chladiacemu zariadeniu. c) Potraviny, ktoré potrebujú najväčší chlad, umiestňujeme v dolnej časti chladničky (najnižšia polica nad zásuvkou pre zeleninu), lebo tam je najchladnejší vzduch. 7 8. Zohriatím vzduchu v balóne pomocou horákov, dôjde k zníženiu hustoty horúceho vzduchu a balón tak môže stúpať do výšky. Celková hustota balóna musí byť menšia ako hustota okolitého vzduchu. 1. VZTLAK, 2. VZNÁŠA, 3. VODU, 4. HUSTOTU, 5. ARCHIMEDOV, 6. PONORU, 7. PLÁVA, 8. ORTUŤ, 9. MEĎ, 10. ZVÄČŠUJE, 11. HUSTOMER, 12. STÚPANIE, 13. POTÁPA, 14. LIEH, 15. HÉLIUM, 16. VERTIKÁLNE, 17. PLYNOVÝ MECHÚR 1. tajnička: vzducholoď 9. 2. tajnička: Zeppelin menšie Opakovanie 1. 20 Hélium Čpavok Zemný plyn Suchý vzduch Kyslík Oxid uhličitý Hustota kg m3 0,164 0,709 0,75 1,19 1,31 1,82 Hustota g cm3 0,000 164 0,000 709 0,000 75 0,001 19 0,001 31 0,001 82
5.    Studen   vzduch je dole, lebo m   v      iu hustotu ako tepl  . Preto je chlapcom zima na nohy.  6.  a  samostatn   ...
2. Balóny sa plnia héliom, lebo jeho hustota je menšia ako hustota vzduchu. 3. Oxid uhličitý sa hromadí v spodnej časti pivnice, lebo hustota oxidu uhličitého je väčšia ako hustota vzduchu. 4. Väčšiu hustotu má studený vzduch. 5. Studený vzduch sa drží dole pri podlahe a my cítime chlad na nohách. 6. Janka si má vybrať hornú posteľ, lebo hore je teplejší vzduch s menšou hustotou. 7. Chladiace zariadenie je umiestnené v hornej časti chladničky, lebo chladný vzduch klesá dole a tým ochladzuje celý priestor. 8. Pre určenie hmotnosti vzduchu v miestnosti potrebujeme vedieť jeho hustotu a objem. Hustotu by sme vedeli nájsť v školských fyzikálnych tabuľkách alebo na Internete, objem by sme vedeli určiť z rozmerov miestnosti. Napr.: kg 1) ρ = 1,29 3 m 2) V = I1 . I2 . I3 m=ρ.V kg . 77,28 m3 m3 I1 = 6 m V = 6 m . 4.6 m . 2,8 m m = 1,29 I2 = 4,5 m V = 77,28 m3 m = 99,69 kg I3 = 2,8 m m = ? kg 3) Hmotnosť vzduchu v miestnosti je asi 99,69 kg. 21
   2.    Bal  ny sa plnia h  liom, lebo jeho hustota je men  ia ako hustota vzduchu.  3.    Oxid uhli  it   sa hromad   v ...